LTJ Bukem
Myslím, že ani netreba veľmi písať o tom, čo všetko LTJ BUKEM pre drumandbassovú komunitu znamená a znamenal. Je jasné, že je to jeden z tých ľudí, bez ktorých by naša obľúbená hudba nemala ani zďaleka takú podobu, akú má dnes. Jednoznačne si ale zaslúži aspoň to, aby sme si o ňom niečo v krátkosti napísali.
Bukemov prvý kontakt s muzikou sa datuje do jeho detsva, kedy sa začal učiť hru na klavír. Prejavil sa ako veľký talent a rýchlo sa zdokonaľoval. Jeho základom bola klasická hudba, obidvaja jeho rodičia mali vášeň pre Rachmaninova a Čajkovského, ktorá sa odrazila aj na ňom samotnom. Až keď sa s rodičmi presťahoval do Watfordu a zmenil učiteľa, našiel si svoju prvú veľkú hudobnú lásku – jazz fusion. Vďaka svojmu novému učiteľovi Nigelovi Crouchovi sa nechal týmto štýlom ovplyvniť natoľko, že navždy poznačil jeho ďaľšiu hudobnú kariéru.
V polovici osemdesiatych rokov sa ako sedemnásťročný zoznámil s klubmi a tanečnou hudbou. Chodil hlavne na soulovú muziku a počúval rare groove. Samozrejme si nadšene kupoval platne, a tak ho napadlo vytvoriť niečo vlastné a originálne a čoskoro sa dostal k sound systému. Hral v jazz funkovej kapele, ktorú ovšem bral len ako zábavu. Jeho hlavným zameraním sa rýchlo stal DJing a už v roku 1987 si vybudoval slušnú reputáciu. V roku 1988 si uvedomil, že by sa ako DJ mohol aj uživiť. Veľký zlom nastal v roku 1990 na party Raindance, kde dostal príležitosť hrať pred 10 000 ľuďmi v najhlavnejšom čase medzi jednou a druhou v noci, čo pre neho znamenalo zaťažkávaciu skúšku ktorú veľmi úspešne obstál, aj keď ho vraj na pódium museli doslova dotiahnuť. Ukázalo sa, že to bol zásadný set na ktorý nielen on nikdy nezabudne a ktorý ho vyniesol medzi skutočnú špičku.
Zhruba v tom istom čase sa prvýkrát dostal do štúdia a zložil jeden zo svojich najvplyvnejších trackov – Logical Progression – ktorý vyšiel na novo založenom labely Vinyl Mania. Onedlho potom si založil vlastnú nahrávaciu firmičku ktorá sídlila v malej kancelárii v Harlesdene (Londýn). Jej meno je nám všetkým veľmi dobre známe – Good Looking – a prvý singel bol nesmreľný Demon’s Theme. Táto skladba bola dokončená v polovici roku 1990 a vyrytú ako dubplate ju celý rok hrával vo svojich setoch než ju oficiálne vydal v júni (červnu;) 1991. Jeho ďaľší track bol Apollo z roku 1992,ale najväčší prielom znamenal až track Music vydaný v roku 1993. V roku 1994 vyšli ďaľšie pecky ako 19.5. a Horizons a veľmi mu pomohlo založenie pravidelnej party noci Speed v klube Mars Bar, ktorá sa stala synonymom pre zvuk jeho labelu a spolu s ním rástla a rozvíjala sa až sa stala jednou z najznámejších v rámci začínajúcej DnB scény.
Po neistých začiatkoch ktoré skoro sposobili jej zánik, Speed doslova explodovala v lete 1994. Tento boom Bukem šikovne využil na propagáciu svojho labelu a v roku 1995 licencoval kompiláciu Logical Progression pre London records, ktorá zahŕňala nové aj staré tracky a ktorá je dodnes jednou z najpredávanejších DnB kompilácií v histórii. “Chcel som vidieť ako label rastie, chcel som investovať do ľudí ktorých sme pre label získali, takže sa to jednoducho muselo stať. Nikdy to nebolo len o LTJovi BUKEMovi, ale o Good Looking Records, o Logical Progression a o zvuku”. Okrem vlastných vecí ma na konte aj pár remixov, napríklad Sweetness od Michelle Gayle. Uprostred všetkých svojich aktivít stihol v roku 1998 vydať EP Mystical Realms kde by sme našli napríklad tracky ako Twilight Voyage, Orchestral Jam alebo Journey Inwards.
Bukem pokračoval vo svojej činnosti a svetlo sveta uzreli kompilácie
Progression Sessions, Earth alebo ďaľšie a ďaľšie série Logical
Progression. Začiatok nového milénia oslávil Bukem vydaním svojho dlho
očakávaného alba Journey Inwards, kde sa miesia štýly od DnB cez downtempo
až po house. Remixoval aj veleznámeho Herbieho Hancocka – track The
Essence. Pokračoval vo vydávaní kompilačiek Progression Sessions
(určite budete poznať aspoň tú poslednú a podla mňa jednu
z najlepších – Live In Tokio) a Soulfood alebo Soul Addiction, ktoré
majú k DnB síce už pomerne ďaleko, zato ale objavujú nové končiny jazz
fusion a moderného elektronického funku. Ďalej vydal ešte dve albá
Producer, kde sa dajú nájsť tracky od najstarších po najnovšie.
Pred viac než rokom sa konečne dostal vďaka Roxy aj do Prahy a s MC CONRADOM predviedol pre mňa asi úplne najlepší set aký som kedy počul, napriek tomu, že bol údajne dosť nahnevaný. O pár mesiacov nato sa v Roxy ukázal na jeho osobné odporúčanie jeho stajňový kolega NOOKIE, ktorý sa tiež nenechal zahanbiť, a preto si myslím, že 24.1. bude v Roxy jedna z tých akcií, ktoré si jednoducho nesmiete nechať ujsť (aj keď by nebolo zlé, keby sa tam dalo aspoň trochu voľne pohybovať a dýchať, ale súdiac podľa minulej Progression Session, zrejme dúfam zbytočne). Takže dovidenia na progresívnej stretávke v Roxy :)