V poradí už 24. pokračovanie Slim Slam Drumu sa vskutku nieslo v novátorskom duchu. Nielenže vo Fabricu pribudol podarený chill-out na poschodí (kde sa hralo príjemné downtempo podporené živým saxofonistom) a druhý stage, kde sa mohli prezentovať zástupci breakbeatu, ale novátorský bol aj prístup k hudbe. Brent z veľmi dobre známych Aquasky spolu s kámošmi z Outkastz Neilom a Ritchiem predviedli veľmi príjemnú a v našich končinách rozhodne nepočutú fúziu hip-hopu a drumandbassu.
Po skoro roku som sa (a nie sám) rozhodol zopakovať si cestu do Ostravy, presláveného to mesta na severe Moravy. Cestu sme plánovali už pekne dlho, a tak sme sa nevedeli dočkať kedy zase ucítime jeho zvláštnu atmosféru. Cesta nám ubehla veselo a rýchlo, takže sme dorazili v pohodovej náladičke. Pozreli sme sa do Coffee shopu (pre niektorých z nás to bola premiéra), dali sme si skvelú pitu (na ktorej som sa skoro zadusil) a menej skvelé zázvorové pivo v jednej fajn čajovni až sme konečne vyrazili smer Fabric.
O desiatej večer absolútne nevídaný pohľad na skoro úplne plný parket ľudí pařiacich na už od začiatku dosť rozjetý set Junketta a Ibogaina. Hovoril som si, čože nás to ešte dnes preboha čaká keď už teraz to vyzerá takto a spomenul som si na Shadowbox Night s Kemalom…a šiel som do chill-outu a na breakový stage, aby som vedel čo a ako. Chill-out bol v pohode, padol prvý panák a takto zahriaty som sa presunul na breakový stage kde som sám sebe ďakoval, že som si toho panáka dal, keďže tam bola skutočne veľká kosa. Lautek hral pre prázdny sál, čo bola pomerne škoda, lebo to demotivovalo aj mňa aby som tam zostával… Na drumovom stagei bolo teplejšie a hlavne husto, pretože onedlho nastúpil Inspiral X62 a akožto miláčik domáceho publika tlačil ľuďom do hláv čo sa do nich zmestilo… O 23:30 mal začať hrať Brent na Breaxone stage, tak sme stále pobehovali hore-dolu a priznám sa, veľmi kvalitný Inspiralov set som si tým pádom moc neužil.
Angláni sa tesne pred pol prišli pozrieť dole a behom ďaľších niekoľkých minút sa celý stage slušne zaplnil dichtivými tanečníkmi. Brent začal výborne, prvých pár mixov bez chyby, prvá pre mňa naprosto ohromujúca vec – zahral Step 2 Zero od Sta & Paul B na 33 (pre tých čo nevedia, čo je to „na 33“, znamená to, že zahrali DnB track tak pomaly, že sa z toho stal breakbeat :) a znelo to moc dobre. Bezchybné mixy mu dlho nevydržali a pár chýb sa mu tam dostalo, ale nič čo by sa nedalo odpustiť. Po ďaľšej chvíli ďaľšie prekvápko v podobe Twist 'Em Out na 33 čo som tiež nechápal, ale zato sme aspoň skákali o 106 :) Z mne známych vecí zahral ešte z vlastnej tvorby All In Check. Hranie predĺžil skoro o pol hodinu, a tak sa v podstate hneď premiestnili na drumíkový stage, kde medzitým Inspiral vytvoril neskutočne výbušnú atmosféru…
To čo predviedol Brent za pomoci svojich battlových kolegov sa len tak nevidí. Prvé minúty ich spoločného setu sprevádzali nechápavé pohľady okolostojacich a okolotancujúcich spolukaličov, kým im nedošlo, že je to tak výborné, že by to mali radšej poriadne roztočiť a nie zírať ako teliatka :) Skutočne, kvalitné scratche (ano, vyscratchovaný pokrik Aquasky rulez) tak dokonale pasujúce do nie-moc-tvrdých-ale-absolútne-tanečných trackov robili divy a ľudia sa mohli zblázniť. Atmosféra sa pohybovala na najvyšších bodoch stupnice už od začiatku akcie, ale v niektorých momentoch som si hovoril, že viac sa snáď už predsa nedá… Zaznelo pár prekvapujúcich noviniek, trebárs white label remix hitovky Love Story od Laya a Bushwacky, alebo dokonalý remix Omni Tria (no, tým, že to bol Omni Trio si niesme úplne istí…) s fantastickou sínusovou basou a trancovými prvkami, ďalej napríklad remix Lord Of The Null Lines od Hyper On Experience, remix Squashu, MoFire a ďaľšie a ďaľšie známe aj úplne neznáme veci… Brent nám pustil širšie spektrum DnB, od tvrdších a priamočiarejších vecí až po čistý liquid funk, ani moment som sa nenudil. A ak sa aj niekto náhodou nudil, mohol si pozrieť skvelú projekciu od Simplyho plnú rôznych vojnových záberov a hesiel, čo už, memetic warfare v plnom prúde a ako by sa dal inak/lepšie vyjadriť pocit zo súčasnej situácie než takto…
Samozrejme, občas som si odskočil pozrieť Kaplicka a Sakuho na breakový
stage, chalani sa s tým nepárali a sázeli jeden našlapaný track za
druhým, a to v pomerne svižnom tempe. Fakt škoda, že tam bolo málo ľudí
a taká zima…Kmina som bohužiaľ nepočul vôbec, nabudúce to určite
napravím… Po Brentovi a Outkastz nastúpila ostrieľaná harcovníčka Babe
LN a nemala problémy udržať tempo a vytrženie davu na vysokej úrovni,
rovnako ako Elvis po nej. To už sme ale viac-menej vytuhávali v backstagei a
po tak náročnej noci sme už nemali moc chutí miešať sa medzi stále
neskutočne frčiacich návštevníkov, ktorých ešte o piatej ráno bolo na
parkete neúrekom…No, asi nemá veľmi zmysel písať nejaké rozsiahle úvahy
na téma neskutočná hyper kalba v Ostrave a prečo také niečo v Prahe už
asi nikdy nezažijeme, takže mi ostáva len konštatovať, že do O.vy sa holt
oplatí zájsť ak chcete vidieť a zažiť niečo jedinečné. Ďakujeme!