Minulú nedeľu 1.6. sa v Roxy odohral koncert legiend dub-reggae Lee „Scratch“ Perryho a Mad Proffesora s doprovodnou kapelou The Robotics. Všetci boli zvedaví, ako to dopadne, predsalen Lee Perry už má na chrbte sedem krížikov…
Po príchode okolo ôsmej večer sme stihli posledných pár pesničiek predkapely Dub-O-Net. K môjmu údivu hrali skôr taký dubový housík ako skutočný dub, ľuďom sa to ale evidentne celkom páčilo a veselo skotačili. Vo vzduchu bolo cítiť jasne pozitívnu atmosféru, ktorá vždy opantáva všetko, čo sa koná pod znamením zeleno-žlto-červenej zástavy. Dub-O-Net onedlho skončili a technici začali chystať pódium pre hlavné hviezdy.
Niečo pred deviatou na pódium vyšiel bubeník, basák a ako posledný klávesista, zároveň spevák a vokalista s mikrofónom pripevneným na hlave. Ten začal nedočkavý dav hecovať, ohlásil Mad Professora, ktorý tradične celý koncert strávil v ústraní za mixákom a točil magickými gombíkmi. Predstavil kapelu a začali hrať. Zahrali asi tri pesničky, čistý, pomalý nabasovaný dubík, presne čo som čakal a bavilo ma to veľmi. Potom už ale oznámili príchod veľkého Lee Perryho.
Ten vyšiel na pódium a celým Roxy sa ozval krik. Už len jeho samotný výzor bol neskutočný, ako aj jeho schopnosť v takom veku vôbec ešte vystupovať (aj keď je jasné, že sa jeho vek na vystúpení nemalou mierou podpísal). Na hlave mal čiapku, ktorá sa strácala pod záplavou rôznych zrkadielok a zlatých predmetov, až vyzerala ako helma, mal červené vlasy, krk ovešaný zlatými reťazami a v ruke špeciálny zlatý kryt na mikrofón. Nejaké dve-tri pesničky pokračovali v duchu prvých troch, čiže skvelé pomalé lenivé beaty, basa a rôzné typické efekty s ozvenou… Štýl sa potom menil každých pár pesničiek, hrali miestami trochu viac do reggae, niektoré veci boli až také funky-popové, niektoré číročistý dub tak ako ho máme radi. Doprovodnej kapele to šlapalo bezchybne, len samotný Lee Perry spieval občas dosť falošne, nezrozumiteľne a raz či dvarazy zahlásil skladbu ktorú vôbec nemali hrať a klávesista ho musel upozorniť, že v poradí je nejaká iná. Podľa toho čo som počul, sa už nedokáže ani poriadne sám o seba postarať a jeho žena mu hovorí čo má robiť. No niet sa čo čudovať, život asi nestrávil moc asketickým spôsobom…
Roxy bolo dosť plné, to som vôbec nečakal vzhľadom na
cenu vstupenky. Atmosféra bola počas celého koncertu výborná a aj keď
vystúpenie samotného Perryho bolo diskutabilné, určite by som šiel znovu.
Predsalen to zase nebolo nijak zlé, muzika veľmi kvalitná a až na tých pár
dosť popových vecí ma bavilo úplne všetko a nemohol som sa prestať
pohupovať. Reggae komunita je v Čechách zdá sa pomerne silná a takéto
akcie sú vždy veľmi pohodové a uvoľňujúce, pozitívne a s dobrou
atmosférou. Roxy si preto prichystalo ešte ďaľšie podobné akcie, okrem
iných aj koncert ďaľšej legendy – Black Uhuru. Budeme sa tešiť.
Text: Stano