Po prvom dni plnom housu som sa už veľmi tešil na hip-hop a
drumík, napriek tomu, že ma taký house aký sa hral prvý deň celkom bavil.
Po troch hodinách spánku, čo na festivale predstavuje umiernený luxus, som
si dal raňajky s tromi spanilými devami a vyrazil som späť do víru
diania.
Na tanečný stage som sa dostavil okolo jedenástej doobeda, aby som stihol DJ school, kde DJ Jazzy s ďaľším chalanom (jeho spolybavújcim) predvádzali scratch’n’cuts hip-hopovým aj ne-hip-hopovým fanúšikom a kde si to sami návštevníci za ich asistencie mohli aj vyskúšať. Dobrý nápad, veľmi zaujímavé. Toto skončilo okolo druhej, kedy začali hrať v rámci hip-hopovej časti Janko a Syky, dvaja Martinskí bratia. Ľudia viac-menej len tak posedávali, pomalé beaty sa linuli riadne rozpáleným popoludním, a tak sa ani niet čo čudovať, že sa nikomu nič nechcelo. O hodinu ich vystriedal DJ Jazzy, vychádzajúca hviezda slovenského hip-hopu, ktorý atmosféru trochu oživil výbornými scratchmi kým dorazili I3K z Východu. Ani nie hodinové vystúpenie by som hodnotil štandardne, chalani mali na CD vlastné spodky, takže Jazzy púšťal hlavne to a do toho im scratchoval, inak sa ale ešte majú čo učiť… Rovnako ako nasledujúce dve skupiny, domáci Anonym a 3 Nuly, tí však mali u publika väčší úspech, práve preto, že sú z Martina. Inak pred podiom stále postávalo len okolo 100–200 ľudí, ich počet sa však pomaly zvyšoval.
Po Martinčanoch sa za gramce postavil DJ Vec, všetko sa
na chvíľu skľudnilo, až kým neprišiel na radu breakdance,
z ktorého som však moc nevidel. DJ Woda z Poľska dorazil presne načas,
hral však o triedu horšie ako Vec, aj trochu komerčnejšie platne,
nesťažujem sa však. Zlá Strava, ako ďaľší v poradí, to už konečne
rozprúdili na úroveň, ktorá mi robila radosť, stále sa však čakalo na
headlinerov, Jižných Pijonýrov z Čiech, ktorí však nakoniec svoje
vystúpenie pre problémy na hranici zmeškali, a tak ich museli nahradiť DJs
až kým nenastúpili Kontrafakt. Vystúpenie Kontrafaktu už bolo sprevádzané
dosť rozbehnutým davom asi 300 ľudí, mne však ich štýl až tak nesedí.
Zato Jižní Pijonýři, ktorí nakoniec predsalen dorazili, boli (na konci
hip-hopovej časti) skutočným vrcholom. Pred nimi ešte dával MC Lona &
bandička z Poľska, moc som toho však bohužiaľ nepočul.
O pol dvanástej v noci bol už ale čas na drumík (a teda na to, na čo som sa najviac tešil) a za gramofóny sa postavil Gabanna. Hip-hoperi prekvapivo neodišli, dav sa ešte viac zahustil a skákalo sa ďalej. Gabo podal štandardný výkon, ťažko hodnotiť niekoho, koho som už počul veľakrát a kto sa za posledný rok nikam ďalej neposunul. Potešilo ma, že Jazzy s parťákom využili hip-hopový mix ktorý tam zostal a začali scratchovať aj do drumíku, to sa mi strašne páči a je to neuveriteľné obohatenie. Paráda. Takto sa pokračovalo aj keď hral Blupcat, dokonca si Gabanna zaspomínal na svoje hip-hopové začiatky a Blupcatovi tam tiež nejaké tie scratche prihodil. Blupcat ma bavil viac, hrál polámanejšie, viac rollerov a melodickejších vecí, na rozdiel od Gabovho ťažšieho, -stepovejšieho spôsobu. Veľa známych vecí, názvy si však moc nepamätám.
Konečne okolo pol tretej nastúpil Viper, mladý,
20 ročný pohodový chalan, od ktorého som príliš nevedel čo mám čakať.
Začal však výborne, prvé mixy trochu neisté, ale keď si zvykol, moc
chybičiek už počuť nebolo. Púšťal dosť veľa rollerov, polámaných
rýchlych nabasovaných vecí typu Full Cycle, Dillinja ale napríklad aj London
Elektricity, High Contrastov nový singel Basement Track a podobne…
Skrátka hopsavé veci, žiadne techstepárny sa nekonali. Hral veselo,
tanečne, náladovo, dobre pracoval s ľuďmi a pritom to nebolo monotónne.
Dav celkom jasal až keď asi okolo tretej zrazu vypadla elektrika. Toto bolo
asi najväčšie faux pas celého fesťáku, všetko tak pekne klapalo a zrazu
toto. Nuže, nedalo sa nič robiť, zlyhala 20 rokov stará rozvodná skriňa,
a tak to trvalo o niečo viac ako pol hodinu, než sa to opravilo a začalo sa
znovu hrať. Do desiatich minút sa úplne vyprázdnená plocha pred
pódiom znovu zaplnila (možno ešte viac ako predtým) a ľudia tancovali
akoby nič…našťastie. Vzhľadom na svoj vek a skúsenosti zahral Viper moc
fajn set, pár chybičiek to nijak nepokazilo a ja som bol veľmi spokojný, že
to dopadlo dobre, pretože to bola čo sa týka UK DnB DJa v Martine absolútna
premiéra.
Po ňom nasledoval Ricki Fitz s Larrym, ktorý nahra
dil chýbajúceho MC Davoxa (bol chorý) a MC Aktiffa (bohvie prečo
nedošiel) a poriadne to dávali až kým nezačalo svitať. Ich štýl je tiež
skôr smerom do polámanejších sfér, ameny a veci typu Phuture Prophecies a
Teebee. Hralo sa veľmi zostra, ľudia si moc nevydýchli, ale aspoň si to
poriadne užili. Atmosféra na jedničku, 500–800 tanečníkov si išlo hrdlá
vykričať. Ricki Fitz na konci púšťal absolútne trháky ako remix Ready
or Not s názvom Fugees or Not od Hypea, alebo remix Fatboya
Slima a dokonca (a to som skoro spadol z nôh) pustil starú platňu Mira
Žbirku !!!!! vmiešanú do nejakého tracku. Nezvyčajný koniec setu, len čo
je pravda. Potom, okol šiestej ráno, nastúpil Yadel z dvoiky.troiky, ktorý
úplne zmenil kurz večera a vrátil sa ku klasickému techstepu typu
Stakka&Skynet, prípadne trochu tranceovitejšie veci atď…Pre nedostatok
tanečníkov sa rozhodlo, že sa o ôsmej ráno skončí, a tak si Yadel zahral
o polhodinu kratšie len aby si Lixx mohol pustiť pár chilloutových vecí
na záver.
Celkovo veľká spokojnosť, organizačne bez väčších chýb, akurát ten výpadok elektriky a slabšie dodržiavaný line-up počas druhého dňa. Zvuk čistučký, svetlá výborné, projekcia veľmi obstojná. Atmosféra, ako to už v Martine býva, bola viac ako rozjetá a tak mi neostáva nič iné, len zkonštatovať, že ak sa na budúci rok podaria všetky nové vychytávky a veci ktoré sa chcú spraviť inak a lepšie, tak sa Nočným Vlnám (aspoň tej tanečnej časti) na Slovensku vyrovná máločo.
TEXT: STANO
FOTO: WIRUZ, www.dnb.sk