Na Beats On Da Beach som sa veľmi tešil, aj keď som v podstate nevedel čo mám čakať a ani som nevedel či tam stretnem niekoho známeho (okrem DJov). Predstavoval som si to nejak tak, že budem kvasiť pri vode, večer si dám pivko a o polnoci zaspím. Chyba lávky :)) Ale pekne po poriadku…
Deň odchodu bol stanovený na 22.8. , čiže piatok, z Brna. Celkovo šli 4 autobusy, z toho jeden “VIP”. Cesta bola náročná, z Brna sme vychádzali okolo štvrtej poobede a dorazili sme na miesto okolo šiestej ráno, skoro bez spánku a s pár malými konfliktami so šoférmi a na hraniciach, čož sa ale pri takej rozjarenej bandičke aká sa v buse zišla dalo chápať a hlavne tolerovať. Začiatok pobytu začal zvesela, a to keď som sa pred celým vystúpeným autobusom nedobrovoľne okúpal (našťastie som ale nebol prvý ani posledný) pretože som asi tak trochu spomalený a po tej ceste v autobuse mi nedošlo, že brehy mora sú pri odlive klzké :) Odniesol to mobil a doklady, mobil to nerozchodil, doklady áno. Aspoň som prišiel nato, že voda má ideálnu teplotu a ,že je úplne čistučká a bez ježkov.
Ten deň sme sa akurát trochu rozkukali, našťastie som stretol viac známych ako som čakal, a potom to všetko začalo. V sobotu večer sa hral breakbeat, bohužiaľ bolo viac účastníkov skôr na hip-hop, takže na breaky sa bavilo vždy len tak okolo 30 ľudí. Nám to nijak zvlášť nevadilo, pretože traverica je alkohol silný, lacný a nebolí z neho hlava. Slavek so Sakuom sa striedali a mastili hitovky aj nehitovky, Freelandov break’n’rock’n’roll i všelijaké iné zábavné veci. Už ani neviem, či sme išli vôbec spať, ale nedeľa ráno bol asi jediný deň, kedy som stihol raňajky :)
Zrejme ani nemá zmysel komentovať priebeh každého dňa, pretože bol vlastne stále rovnaký, takže to opíšem iba raz a budem sa venovať nociam. Bolo to asi takto: vstal som pred obedom (zhruba o 11:00, niekedy aj 10:00 alebo aj 12:00), skočil som do mora, dve hodiny som sa snažil prebrať z minulej noci ležiac na slnku a popíjajúc kyslé ale 14 (či dokonca 16?) stupňové chorvátske rádoby-pivo za dvoch medveďov, prípadne za jedného medveďa, dve rybičky a jednu vetvičku (jeden medveď=5 kún, jedna rybička=2 kuny, jedna vetvička=1 kuna, mince majú fakt pekné:), potom obed v skvelej malej reštaurácii kde čašníci boli kaliči a hovorili po česky, potom návrat do kempu, voda, slnko, pivko, na večeru bola každý deň UHO s variabilnou prílohou (rozumej “univerzální hnědá omáčka”, ktorá ma po čase prestala baviť, toť jeden z mála nedostatkov celého zájazdu), drogy len na vlastné nebezpečie a zrazu bol večer a človek sa zase ocitol s okrídlenou frázou “ja už dnes kaliť nebudem” na bare s vodkou, travericou, tequilou, rakijou prípadne hocičím iným vysokoprocentným v ruke. Prípadne v oboch. Cez deň sa hrávalo najčastejšie ska alebo chillout.
Nedeľa bola venovaná mixovanému hip-hopu v podaní DJov Skuplu a Kata. Príjemne sa nám sedelo za zvuku pomalých beatov pri vode, slnko zapadalo a postupne sa z celej noci stávala rozmazaná šmuha ktorá definitívne sčernela až keď som sa dostal do stanu a zaspal spánkom spravodlivých. Hip-hop mám rád, bohužiaľ naň veľmi netancujem, ale ako kulisa k zábave s kamarátmi prípadne na počúvanie na pláži je to ideálne.
Nadišiel pondelok a všetci sme sa tešili na večer, lebo sa mal hrať drumík v podaní Igraczka a Touchwooda. Deň sme strávili pokľudne, zisťovali sme možnosti ako sa zabaviť aj trochu inak, ponúkali sa nám varianty ako výlet na Plitvické jazerá, potápanie, prenájom lode, výlet na ostrov Murter ktorý ležal priamo oproti nášmu letovisku a podobne. Ceny prijateľné. Nič z toho sme však nakoniec nezrealizovali, ehm, z pochopiteľných dôvodov… Večer sa za gramce postavila už spomínaná dvojka, ktorá sa potom nasledujúcich niekoľko hodín pravidelne striedala a servírovala drumík v celom jeho spektre, od rozlámaných experimentálnejších vecí, po tvrdšie liquid funky, cez old school až po kemalovky. Bavili sme sa skvele, veľmi špeciálna letná slnečná atmosféra v súčinnosti s ich DJským umom sa zaslúžili o skvelú party, ktorú okolo tretej ráno, tak ako každý večer, ukončila chorvátska polícia, čož je ovšem v tých končinách úplne bežná vec. Spomeniem ešte krátky výpadok elektriky, nebolo to však nič vážne a rýchlo to nabehlo znovu, bohužiaľ, na rozdiel od piatku.
Utorok bol, aspoň pre mňa, ozaj nezabudnuteľný. Král Krve a Ohňobaron by mohli vyprávať (teda keby si niečo pamatali:) a ja radšej taktne pomlčím, predsalen, ide hlavne o muziku nie? V každom prípade sa zase hral hip-hop, tentokrát DJs Orion, Trafik a Rudeboy, púšťali sa skôr tanečné hh-tracky miestami až do r’n’b a disca a Rudeboy samozrejme skáčko, reggéčko a príbuzné veci. Aj som si trochu zatancoval, veď čo by nie…, ale inak sme čas trávili viac-menej na pláži v zajatí sofistikovanej aj menej sofistikovanej komunikácie s inýmy návštevníkmi.
Streda bola Breakbeat.cz deň, takže zase niečo pre nás, priateľov tempa nad 90 bpm. Hrali Slavek, Saku a Voita, každý svojsky. Slavek dával prednosť breakstepu, prípadne garážovým tuckám, Saku klasickému rolujúcemu breaku a hitovkám a Voita hral mišmaš od oldskoolu typu Wiseguys a Freestylers až po novinky súčasnej scény. Tuším, že to bola náročná noc, lebo vidieť ich všetkých vo štvrtok ráno bol ozaj zážitok :) Náramne sme sa však bavili a ja som si len gratuloval, že som si tento zájazd zvolil na koniec leta ako záverečný oddych pred ďaľšími povinnosťami na jeseň.
Štvrtok bol pre mňa jeden z najnáročnejších aj najzábavnejších, trochu sa ukázala únava z minulých dní a ja som si teda koncert Prago Union a Djov po nich hrajúcich (Kato, Skupla) moc neužil, lebo som veľkú časť noci strávil pri stane zase raz diskutujúc na všelijaké témy…ehm. Ohňobaron a Král Krve však ani tentoraz nesklamali a, čo si budeme hovoriť, spať som nešiel o nič skôr ako v dni predošlé :)
Piatok bol posledný deň, a teda nás čakali hlavné hviezdy festivalu, Super Croo a Peneři Strýčka Homeboye a Ali. Na Super Croo som sa tešil, lebo sľubovali úplne iný hip-hop, aký sa v ČR hráva. A skutočne, ich pomalší, ťažký, nabasovaný, syntetický american style zvuk sa tu teda moc nehráva a mňa tým rozhodne potešili. Znelo to presne akoby ste si pustili breakbeat na 90 bpm. Rapová časť mala síce mierne nedostatky ale prihliadnuc na to, že to bol posledný deň, nenechal som sa nijak rozladiť. Onedlho po nich nastúpili PSH, z ich repertoáru sme si ovšem vypočuli len pár pesničiek, pretože vypadla elektrika a až do rána ju už nepustili :(( Organizátori zato však nemohli, a tak to neberiem ako ich mínus. Holt, Chorvátsko zase nie je až tak úplne ekonomicky navýši a letné lesné požiare zrejme nechali stopu aj na samotnej infraštruktúre. Posledná noc teda skončila rozpačito, ale aspoň som sa konečne trochu viac vyspal.
S Beats On Da Beach som celkovo veľmi spokojný, za takú cenu to absolútne stojí zato. Výborná atmosféra, veľmi fajn ľudia, spanie v stanoch, camp na slušnej úrovni (až na to jedlo…), príjemné prostredie, nakoniec pribudla ešte aj dobrá výzdoba, čisté more a skvelá muzika priamo na pláži…ťažko sa mi hľadajú nedostatky iné ako tie, ktoré som už spomenul. Zhruba 200 ľudí sa celý týždeň kráľovsky bavilo a to je koniec koncov to najhlavnejšie, no nie? Uvidíme čo bude budúci rok, ale ak budem môcť, asi nebudem váhať a pôjdem zas.
Text a foto: Stano