Text & Foto: Stano
Pred týždňom v stredu sa odohral pre mňa a nielen pre mňa
zásadný koncert skupiny Us3 v Roxy. A hneď na úvod musím konštatovať,
že bol skutočne výborný. Ale nebudem predbiehať…
Ako predskokan hral DJ First Rate, inak tiež člen koncertného zoskupenia kapely. Jeho vystúpenie bolo klasickou ukážkou profesionálneho turntablismu a aj keď som ho nepočul úplne celé, môžem povedať, že predskokan to bol viac než dôstojný. Okolo pol deviatej MC ohlásil vystúpenie kapely a hneď nato na pódium nastúpila celá zostava 9 ľudí.
Už predom mi bolo jasné, že Us3 predstavia z veľkej časti repertoár z posledného albumu Questions a skutočne tak aj bolo. Prvé tri pesničky boli z posledného LPčka, ktoré sa nesie v nu-soulovom duchu ale bez tradičných prvkov MTV kultúry. Napadlo ma prirovnanie k niektorým skladbám skvelej Eryky Badu. Veľmi sa mi páčila druhá skladba koncertu Whatcha Gonna Do (mimochodom je druhá aj na albume) i nasledujúca What does that mean?. Obecenstvo od samého začiatku búrlivo reagovalo a ja som sa s radosťou pridal k všeobecnej eufórii. Atmosféru hecoval aj výborný brooklynský MC, iba v niektorých momentoch sa zdalo, že dav príliš nerozumie tomu čo hovorí, ale to je bohužiaľ v našich končinách pomerne časté, nie každý bez problémov rozumie anglicky…
Po výbornom úvode Us3 zalovili v starých časoch a
vytiahli kúsky z druhého albumu Broadway & 52nd len aby sa hneď
nato opäť vrátili do súčasnosti a zanôtili funky soulovú záležitosť
Get It Together. To už sme mali prvú tretinu koncertu za nami. MC
v prestávkach medzi skladbami komunikoval s davom, ľudia kričali a
tlieskali a pri občasných exhibíciách DJa, trubkára a saxofonistu to
skutočne vrelo. Tieto ich mini sól
a boli ozaj skvostnou ukážkou dokonalej zohranosti. Pri niektorých
menej známych skladbách atmosféra občas trochu opadla, ale skúsení
harcovníci z Us3 ju vedeli vždy vrátiť na slušnú úroveň. Veľký
úspech zožali obidve vokalistky s ich veľmi príjemnými soulovými
hlasmi.
V druhej tretine koncertu sa dočkali všetci tí, čo čakali ich najväčšie a najstaršie hitovky. Zazneli I got It goin’ On aj Cantaloop (Flip Fantasia) pri ktorých spievala spolu s kapelou skoro celá Roxy. Trubkár so saxofonistom sa prekonávali a ľudia všetko adekvátne oceňovali. Veľmi kvitujem i konečne zase raz kvalitný zvuk, je jasné, že si ho nastavili sami. Miestami ma však napadlo, že hrajú trochu príliš lineárne, síce skvelo, ale skoro bez improvizácie a trochu strojovo. Tento pocit mi však ani raz nezostal príliš dlho…
Finále vystúpenia prišlo so skladbou Get Out
(poznáte v remixe od Markyho zpred niekoľkých rokov) z (v poradí tretieho)
albumu An Ordinary Day In An Unusual Place. Z neho
bohužiaľ zahrali celkovo najmenej skladieb. Ľudia spustili veľkolepé
ovácie, takéto nadše
nie som v Roxy snáď ešte ani nezažil. Je
samozrejmé, že na takýchto koncertoch je vždy prídavok, no dali si celkom
načas. Zahrali ešte ďaľšie tri skladby, jednu už zo spomenutého tretieho
LPčka, jednu som nerospoznal a úplný záver patril soulovému remixu ich
najstaršej pecky Cantaloop.
Ťažko sa mi vôbec niečo o tomto koncerte píše a ťažko sa mi končí. Vidieť jednu z ikon mojich teenagereských dôb bol skutočne mimoriadny zážitok a súdiac podľa návštevníkov, asi som v tom nebol sám. Ťažko je mi aj niečo vytýkať, okrem občasnej strojovosti skutočne niet čo. Dúfam, že potom, čo v Roxy skončia parties, bude viac takýchto skvelých koncertov a rovnako dúfam, že aj ja sa sa aspoň občas zúčastním a predám vám svoje dojmy. Groovy groovy jazzy funky pounce bounce dance… tam-ts-tam-tam-ts … funky funky…! :)