Konečne som si v mojom imaginárnom
zozname odškrtol posledné meno drumandbassovej hviezdy,
ktorú som ešte nevidel a ktorú som rozhodne vidieť chcel. Som len rád, že
sa tak stalo v Ostrave, v meste, odkiaľ pochádza mnoho mojich známych
i dobrých kamarátov, v meste, kde som sa vždy bavil viac než
kdekoľvek inde.
Nie inak tomu bolo aj v onú sobotu. Celý ten deň sa odvíjal v pokľudnom tempe len aby sa uzavrel príjemnou nocou, chvíľami divokou i uvoľnenou. Posedenie na Letnej, pivko, brčko, vodka z džúsom – ideálna príprava na následnú cestu autom a nočné surfovanie na vlnách dobrej nálady a muziky. Množstvo dravých žralokov i jemných morských panien v tmavých drumandbassových vodách zážitok len vystupňovalo, aj keď si nie som istý, či ich bolo dosť nato, aby si rybári z Ext.Dustu a dvoiky.troiky aspoň zarobili na návnady…
Prvý, ktorého som z paluby videl opatrne vhodiť háčik na vlasci medzi ešte pomerne riedke hejno mladých rybiek, bol Yadel. Keďže som vtedy ešte čas trávil najmä v podpalubí baviac sa s ostatnými členmi posádky, mnoho z jeho úlovkov som nevidel. Pokusy C.Phona som už sledoval viac a musím uznať, že jeho technika lovu pomocou neurofunkových granátov bola určite úspešná. Rybárčina je drina, a preto bol tento večer každý člen posádky okrem hlavného porybného v službe len hodinu, a tak sme mali možnosť vidieť viaceré rybárske techniky.
Po domácich borcoch nastúpil kolega zo spriateleného
pražského zväzu T2B – Pixie. Ten nahradil chýbajúceho Weniu, ktorý
musel z pobrežia onoho hlavného porybného vyzdvihnúť… Pixie sa zameral
na takzvané „skákavé ryby“ a lovil tie, ktoré 
najviac reagovali na jeho špeciálnu jump-upovú návnadu. Videl som
ho v ten večer prvýkrát a skutočne si nemôžem sťažovať na to, že by
bol málo efektívny.
Ďaľši, kto mal predviesť svoje umenie, bol hosť z pražského zväzu Tieňovej kocky – Philip TBC. Videl som ho mnohokrát a jeho výnimočnú techniku veľmi oceňujem. Miestami sa snaží rybky unaviť a zhypnotizovať pomalejšími pohybmi háčikom po hladine, len aby hneď nato spustil smršť harpún, ktorej sa nevyhne ani ten najotrlejší tuniak. V ten večer som ale mal pocit, že bol trochu nervózny, miestami ma hypnotizoval až moc a ja som sa musel ísť prevetrať. Nič to však nemenilo na tom, že keď končil, okolo lode sa už nachádzala väčšina obyvatelov miestneho korálového útesu.
Hlavný porybný, pán Andy C, určite naplnil svoju povesť,
aj keď príliš veľa najnovších skákavých návnad ma dokázalo trochu
znechutiť. Aj tak som mal pocit, že nech už použije akúkoľvek návnadu,
v jeho podaní sa zmení v neodolaťeľnú pochúťku aj pre tie
najmúdrejšie, najskúsenejšie či najkritickejšie morské korytnačky.
Počas dvoch hodín sa mu celé hejno nadšene vrhalo rovno do siete,
naťahovalo sa pre háčik a freneticky sa snažilo za každú cenu
dostať sa až na tanier. Takú atmosféru som pri rybačke zažil len
málokedy. Hlavný porybný má moje uznanie.
Zvyšných pomocných rybárov Inspirala, Weniu a bohužiaľ ani kapitána Elvisa som už príliš nevnímal. Zdolaní morskou chorobou sme sa vydali na pobrežie oddýchnúť si pred ďaľšou cestou do vnútrozemia. Dúfam však, že medzi tými suchozemskými krysami dlho nepobudneme a opäť sa stretneme pri ďaľšej skvelej rybačke. Rád by som ešte pochválil dobrú organizáciu lovu i výborne pripravenú loď. Za jedinú výraznejšiu ropnú škvrnu by som označil len príliš nízky strop v kajutách. My, ostrieľaní morskí vlci, sme však na trochu nepohodlia dávno zvyknutí…